Sobotňajšie slnečné dopoludnie dňa 14. marca 2026 sme strávili vychádzkou do histórie. Na železničnej stanici Smolenice po tom ako poprichádzali osobné vlaky zo západného a z východného smeru sme sa niekoľkí z nás zišli pri turistickom smerovníku a pomaly sa peši presunuli do samotnej obce Smolenice. Na jej okraji sme navštívili známe včelárstvo, ktorého predajňa je prerobená z viac ako 200 ročnej farskej stodoly. Po krátkej ochutnávke výberu troch druhov medovín sme sa presunuli na nádvorie Smolenického zámku, kde sa ku nám pripojila ďalšia skupina Svatoplukovcov spoza rieky Moravy. Vďaka veľmi zaujímavému výkladu nášho sprievodcu sme sa dozvedeli informácie o osudoch jedného z najmladších slovenských zámkov, o ktorého dnešnú podobu sa zaslúžil významný šlachtický rod Pálffyovcov pôsobiaci a podnikajúci aj v oblasti Malých Karpát. Zámok, ktorý sa začal budovať na začiatku 20. storočia na pôdoryse pôvodného hradu – pevnosti vybudovanej na ochranu jedného z viacerých malokarpatských priesmykov. Do súčasnej podoby romantického zámku bol zámok zrekonštruovaný až v rooch 1949 až 1957. V súčasnosti slúži zámok ako kultúrne a kongresové centrum Slovenskej akadémie vied, a je svojimi službami otvorené aj pre verejnosť. Po asi hodinovej prehiladke exteriérov a interiérov Smolenického zámku sa tí z nás, ktorí mali chuť na prechádzku v kopcovitom teréne presunuli do areálu Hradiska Molpír. Hradisko Molpír nad obcou Smolenice oproti Smolenickému zámku bolo najintenzívnejšie obývané v období staršej doby železnej, tzn. v 7. a na začiatku 6. storočia pred Kristom. Samotný opevnený areál mal rozlohu približne 12 hektárov, na ktorom bolo odkrytých niekoľko objektov Skutočnosť, že hradisko bolo položené na strategicky výhodnom a vyvýšenom mieste sme ocenili krásnymi výhľadmi do okolia. Vyvrcholenie sobotňajšieho podujatia sme uskutočnili v Smolenickej veľmi známej reštaurácii Havran, kde sme si dopovedali rozpovedané, a rozpovedali na dopovedanie na ďalšom podujatí. Zachytenú atmosféru podujatia – posúďte z fotografií
